Časopriestor

Nie som /ako vraví Silvia/ morálnym bezdomovcom.

streda, júna 28, 2006

Divokosť priamo z hora

Vravím si, že tie reakcie zapríčiňuje tá páľava z hora.
Nepovinne povinne glazujem prezent pre riaditeľa.
V čase, keď mi telo s hlavou a hlava s telom vravia vylez na kopec a len tak tam seď.
V noci sme sledovali búrku. Už druhú noc v tom istom čase. Najprv jemne fúka, potom fúka o čosi viac a potom ratujeme trhajúcu sa záclonu, lebo to duní.
Blesky a hrm. Dva páry očí plus ešte jeden pár /Marta spí chrbtom k oknám/ sledujú tú divnotu. Kto to kedy vymyslel? Jak sa to stvorilo? Toľká nádhera a divočina.
Zaspala som. Neviem, jak sa mi to podarilo, asi ma skolilo prechádzanie sa a lúčenie sa, lebo leto prišlo, viem, smutno mi bude.
Nevidela som to bunovanie kvapiek veľkých sťaby kukurica.
Naše lúčenie. Plakalo to v noci za nás.