Nohy na priečke rebríka
Očakávam. Sprevádza ma v tom brušný kŕč, že už ani jednu jahodu nespracem. Keď som taká nervná, prehadzujem sa na stoličke, na gauči, na posteli, neviem nič začať a ani dokončiť. Z trucu som vyrobila sestre herbár...latinský názov, čeľaď, lokalita, a iné haluze.
Ó, milý Iskerník plazivý! Ranunculus repens L.
Zádušník brečtanovitý holý. Glechoma hederaceae.
Oprašujem knihy, pod ktorými ste sa tu lisovali, zisťujem, že mnohé ani neviem, že v knižnici máme. Prekvapivo otváram socialistickú publikáciu o Joanovi Miró, vývin detskej kresby /tak dnes kreslia aj dospelí, niekedy aj ja, som asi nevyvinutá/. Hrám s palcami hru o najrýchlejší pohyb v sandáloch, neviem prečo nám je zima.
Máme nové zábradlie a suším na ňom koberec. Vonku je milión pomaly hnijúcich čerešní. A náš rebrík čakajúci na moje nohy. Vylez a nazbieraj. Nech si užijem nefalšovanú, nenapodobiteľnú chuť skoroleta.

5 Comments:
mas tu pekne, velmi pekne....oz ma to laka odstahovat sa niekam a bublat si intimne, na svojej rohozi pri bublavom mori...ale nechce sa mi...nechce...
anicka nikam neutekaj:)!
a romi je to tu pekne...bublinkave
zazracnica...ja som mala na mysli, ze by som si vytvorila blog takto, ako je tu, ako mas ty...a to sa mi nechce....
ja viem ze si to tak myslela:)
zazracka..:)
Zverejnenie komentára
<< Home