Časopriestor

Nie som /ako vraví Silvia/ morálnym bezdomovcom.

utorok, júna 20, 2006

Za chvíľku

Začne to. Netrpezlivo to už očakávame. Ja a Silvia. Anna tiež príde. A aj zvyšok. Sadneme si do veľkého červeného kresla. Počkáme na vyhodnotenie driny.
V tomto lete. Keď zafúka, je nám veselšie. Teraz tu ešte píšem tento odkaz, no o chvíľu to začne.
V teple sa mi topia moje pelendreky.
Polepili celý čierny inštalačný stôl a tak som to tam drhla len jemne vlhkou nezahlinenou oranžovou handrou, len jemne.---Mám rada profesorské rady a príkazy. Občas.
Cez umyté okná sme sa dívali na presvetlenú miestnosť, vypočuly si milé reči nášho profesora a spokojné šli na ríbezľový džús. Uvidíme. Netrpezlivo vyčkávame.

Presťahovaná som tu pre slobodné si písanie. Denník. Skoro nakreslený.

1 Comments:

Anonymous Anonymný said...

slobodne pisanie.....teraz by som slobodne napisala o krakove, sme prave dofrcali....bolo polsky a teplo.pekne......ty pelendrek!

utorok, júna 20, 2006 6:57:00 PM  

Zverejnenie komentára

<< Home