Prerod

Sediac v kresle napadnutom roztočmi sledujem skoro potme horiace cigarety mojich priateľov. Doma. Celkom sa mi to všetko pozdáva. Stretli sme sa, hromada len tých pre mňa ,,vyvolených", cítim sa veľmi príjemne. Vravím si, ako dobre mi je pijúc to čierne pivo z malého pohára.
Lietajú komáre.
Už sa necítim tak sama. Už som si zvykla, že som doma. Že nebudem sedieť na tyrkysových stoličkách niekde pri zrkadle, alebo v kúte, alebo na hrade. Budem doma. V malej krčmovej terase, sledujúc ohorky, počúvajúc príchody a odchody po štrku. Toto je môj nový večerný zvyk. Môj prerod. Aspoň na chvíľu byť zase o kúsoček inakšia.