Časopriestor

Nie som /ako vraví Silvia/ morálnym bezdomovcom.

nedeľa, júla 23, 2006

Sparno a koberec

Chcela by som vidieť zvlnenie nášho balkónového koberca, keď naprší. Čakám búrku. Moja D má aj dažďovú palicu, no ešte sme ju nepoužili. Včera tu bola skorobúrka, keď letela nad nami, nezastala, len nás s hrmotom obišla a nepadla ani kvapka. Tešila som sa na nohy na tom balkóniku, keď to spoza zábradlia všetko sledujem, a neprší na mňa, lebo som presne za polovicou v úkryte strechy.
A tak sa všetci sťažujú. Na nemožnú dýchavičnosť, poobrátenie hlavy pri rýchlom vstávaní, na zomreté kolená, keď vyjdem po schodoch. Môj dedko nemôže spať, ja nemôžem spať, komáre tiež nie a nudia sa natoľko, že prelezú aj cez našu sieťku na oknách.
Hold, teším sa na ich vyhubenie rýchlym spádom, keď bude na jeseň veľa fúkať a pršať, čo ich zaženie do temnôť a mne as ujde spokojný, svieži spánok a nohy na balkóne s lístím.

1 Comments:

Blogger Stephen Woolf said...

skorobúrky sú taký malý naturálny thriller ... prídu? neprídu? či tak, či tak, aj tak je dobre

štvrtok, augusta 24, 2006 10:33:00 PM  

Zverejnenie komentára

<< Home