Niekde v tej šedi

Zahalene, neagustovo, som kráčala domov. Cigaretím, lebo v tme a zime sa mi páči ten dym.
Čítam Salingera, hltavo, nepovinne povinné čítanie, nachádzam v ňom tajnosti mne blízkeho Holdena. Nie som na konci, nechcem byť na konci, chcem s ním zžívať naďalej jeho svet pred akýmsi výbuchom, čakám ten výbuch.
Nie som pripravená na hrubé ponožky. Nechávajú mi medzi prstami huňaté žmolky, unavená ich v sprche vyberám, voniam medové mydlové bubliny. O štyri mesiace sú Vianoce.
Prejavy obdivu od tých, ktorí v živote nevideli ani jeden môj obrázok, ma dojímajú.
Mamine uzmierenia, keď žehlila. Keď žehlí, je pokojná, zvykne v tom oranžovom svetle veľa rozprávať, niekedy nemám síl na nič iné len na také hlúpe prikyvovanie, no jej to vôbec nevadí.

Kopím si výkresy, papiere, veľkoformátové kresby štyroch živlov, dookola prezerám môj kresebný denník, zoraďujem si ten môj život. Farebný v čiernych linkách.