Sparno a koberec

Chcela by som vidieť zvlnenie nášho balkónového koberca, keď naprší. Čakám búrku. Moja D má aj dažďovú palicu, no ešte sme ju nepoužili. Včera tu bola skorobúrka, keď letela nad nami, nezastala, len nás s hrmotom obišla a nepadla ani kvapka. Tešila som sa na nohy na tom balkóniku, keď to spoza zábradlia všetko sledujem, a neprší na mňa, lebo som presne za polovicou v úkryte strechy.
A tak sa všetci sťažujú. Na nemožnú dýchavičnosť, poobrátenie hlavy pri rýchlom vstávaní, na zomreté kolená, keď vyjdem po schodoch. Môj dedko nemôže spať, ja nemôžem spať, komáre tiež nie a nudia sa natoľko, že prelezú aj cez našu sieťku na oknách.
Hold, teším sa na ich vyhubenie rýchlym spádom, keď bude na jeseň veľa fúkať a pršať, čo ich zaženie do temnôť a mne as ujde spokojný, svieži spánok a nohy na balkóne s lístím.

Výlet

Stále mi chutí gin s tonicom. Všade všetci odchádzajú. Len samé zipsy na ruksakoch, samé prídem vtedy a vtedy..Aj ja si pobalím veci, spacák a pôjdem.
Menia sa spomienky. Predstavujem si situácie kedysi jasné, živo videné a zažité, dnes sú to akési obláčiky. Zafúka a mám nejasný obraz.
Na dedinke budú húsky. A staré ženy. A páni v krčmách. Mám rada cigaretu na teplých betónových schodoch pod nápisom potraviny-údeniny-drogéria...Ide nás veľa. V noci, keď vidieť len ohník, nevidieť tváre. Veľa vtedy rozprávam. O predstavách a tých hmlistých spomienkach. Spomíname aj spolu. O opitom tláchaní, o grcaní z kopčeka pri latríne, spaní na štyroch veľkých perinách. Teším sa.
***
Tu sme si presťahovali izbu. Stoly, postele, skrine, všetko má nové miesto, aj keď to stále vyzerá tak halabala.
Mám chuť nezabúdať. Na nič. Vidieť všetko navždy živo, nemusieť si robiť vrásky na čele pri tuhom rozpamätávaní sa.




Aj tak mi veľmi chýbajú.



***

Prerod

Sediac v kresle napadnutom roztočmi sledujem skoro potme horiace cigarety mojich priateľov. Doma. Celkom sa mi to všetko pozdáva. Stretli sme sa, hromada len tých pre mňa ,,vyvolených", cítim sa veľmi príjemne. Vravím si, ako dobre mi je pijúc to čierne pivo z malého pohára.
Lietajú komáre.
Už sa necítim tak sama. Už som si zvykla, že som doma. Že nebudem sedieť na tyrkysových stoličkách niekde pri zrkadle, alebo v kúte, alebo na hrade. Budem doma. V malej krčmovej terase, sledujúc ohorky, počúvajúc príchody a odchody po štrku. Toto je môj nový večerný zvyk. Môj prerod. Aspoň na chvíľu byť zase o kúsoček inakšia.